Od starkých zo Senióru

04.07.2017 11:17
Od starkých zo Senióru

šťastno ľahúčka

cez Dedinky potôčky

na okamih v mori bola
bosoNohá
v čistom piesku
Zámok postavila
vykračujem po Lúčke

Harmančeku liečivého

keď tu zrazu
rovno nad Hlavou
Škovránok mi zatrilkoval

prekrásne a pustil pierko

jemnučkavé
na chodník pred oči

zdvihla som ho svižne

by ho vietor neuchmatol

a pritisla k hrudi vďačne

nech Srdiečko od radosti poskočí...

Späť