"Mrázik biely krištáľový

zavítal k Nám Novým Rôčkom

pokryl vody modrým ľadom

spiacim riekam i potôčkom.

Žeby aj v Nás-NECH SA STANE

zamrzlo to hlúpe staré!!

Pretvárky a zbabelosti

naše+vaše+osobné

nech už zmiznú

z Prítomnosti POKOJNE

a rodinné nezhody

vyvanú DO POHODY..."

Vianočná LUNA dúhová

naLadí Dobrom vnútro Zemi i ľudí.

Belostné oblaky vesmírnych pohorí

hrejú krásou Slnka z druhej strany. 

Svietia Dúhou Lásky i kameňolomy...

Toto všetko na Vedomie nám dáva,

že planéta naša je pekne NOVÁ

od tieňov strachu a klamu

Splnom Vianočným

OSLOBODENÁ!

Slniečko k Nám o5 jasne

obrátilo krásnu Tvár

dníky dlhšie-nôcky milé

zasa veru nastávajú

Vzchop sa človek obráť sa aj Ty

zavráť plané sľuby-nezmysly!

Pozri svojej Pravde do očí

je tam v Tvojom vnútri

až sa Ti Hlava zatočí

a zrazu Tvoja Myseľ zmúdrie.

Dovoľ si Pravdu Skutočne žiť

v múdrosti Citu Tela

každý Deň Dušu pohladiť...

Tak OBRAT v Tebe

smelo sprítomnie

a DOBRO MIERU

pre nás všetkých nastane!!

Obdobia naše Jasné

Koľko ročných období je na Svete

veľmi veľa sú v Tebe...

Dovoľ si tie štyri základné

ale každý Deň:

"Ránom Jarou rozkvitneš

pomiluješ čo stretneš :-)

Obed preleť silou blesku zažiar Slnkom

naplň telo ohňom letným na zásobu.

Podvečer však plody dňa i práce

prines domov-nasýtený skromne

mimovoľne v plnej pravde.

Noc je zima kde naberieš

v spánku sily nové-dobrým Snom

zobudíš sa mladým-bujným

ako medveď zjari

ďalším DŇOM..."

"Kiež vedieť by sme naozaj chceli

rozsvietiť Iskry svojej Živy!!!

Odložiť závoj neVedomý

do všemocnej Lásky SILY

sťa súčasť našej krásnej ZEMI.

Ako strom keď spieva vánku

a ten vonia tomu.

Kiež chutíme si SPOLU dobre

a strávime už tiene Klamu

a nielen cez dni koncoročné..."

Veľa kriku pre ničové ničko

ukázalo mi naše námestíčko.

Malá Zvonička dobrých želaní

TO Hej!

dva kone pekné-voz divný

z doby minulej

čert s Mikulášom-vystresovaní

Riadne Ver!

Ľudkovia čudní bez anjelov

túlajúci sa v tieňoch svojich

v zajatí potrieb pošetilých...

A KDE SA PODELO

TICHO LÁSKY VIANOČNEJ?

Nepokoj-strach ovládanie

koho čoho-mysle ľudí

vyvoláva úteky-slabých Duší

v celom svete-už veky.

A veď každé stvorenie

keď už sebou žije

utieka sa z matérie svojich obáv

že o všetko príde

do skromnosti Nádeje!

A keď svoj strach na MIER zmení

nebude mu treba smrti

postaví ju v ľahkosti

zoči voči čistej Duši

a zlo sa už vopred stratí

do večnosti Vesmíru!

Rodinu si nezarmúti.

Krajinu Si ochráni...

NAD TAJOVOM

"Ostré skalné Tvory

nad pôvabným Tajovom

to sú Brusy s dokonalým výhľadom.

Tak už vieme čo je tajom nad Kalváriou?

Čnejú bralá k Nebu - Silou žiarivou

a v modrom Jase

letíme  v Čase nad Sebou

nasýtení čarokrásnou Prírodou..."

Zlaté listy brezové

tvoria Čaro Jesene.

Každý lístok jagá sa

pri dotyku so Zemou

zacinká a zajasá

Krásou nevšednou.

Voňavé lístie smrečín

vánkom milované

poteší zmysly-pohladí Dušu

slnko v ňom vykreše

iskru akvamarínovú...

A keď ten Pôvab na pôdu sadne

Nálada Výživná

v ľuďoch zaVládne!

Veršík veselý Jesenný

Vyskočila Cicuša krásna

pri chodníčku v tráve

kde Svetluša vykračuje

do Majera práve.

Víťazne vznáša sa

Cicuša od Banoša,

bo v papuli má hraboša!

A biele hubíky zdobiace lúku

smejú sa tomu do popuku