Veršík veselý Jesenný

Vyskočila Cicuša krásna

pri chodníčku v tráve

kde Svetluša vykračuje

do Majera práve.

Víťazne vznáša sa

Cicuša od Banoša,

bo v papuli má hraboša!

A biele hubíky zdobiace lúku

smejú sa tomu do popuku

Mimovoľnosť Podvedomia

podvedome-mimovoľne

To je ONO už aspoň

vieme že nevieme..

Frčíme už dlho vývojom

mimovoľným 

A predsa sme Svitaním

v neúplnom zatmení...

Prekonávame staré maniere

už sme mimo ale voľne

spoločnosti

Klamu-strachu zlovoľnej.

Vzdávame sa závislosti  

na Hre tvrdej matérie

zbavujeme sa kontroly!

Noríme sa do Horúcej SILY

vnútorne už nie sme zatmení!!

Vraciame sa do Seba 

spôsobom mimovoľným

v spoločnom VZDYCHU

s Matkou ZEMOU.

Kde sme vlastne doTeraz boli?

a kde nás ešte SRDCE bolí??

Všetko sa zHojí horúcou Láskou

V nekonečnom SPLNE

Vesmírnych Svitaní...

"Čože to na lúke čo sa to ligoce?

Bieloskvúci bocian na zelenej tráve

krásy nevídanej 

v zlatých slnka lúčoch

celý sa trbliece...

Z Pokoja Vesmíru

a z Nehy Ticha stvorený

požíva skromné dary prírody.

Po veciach netúži

zážitky nepotrebuje,

no  svojím Pôvabom

mocne a prítomne

Matku Zem MILUJE. 

Tak v plnom Vedomí 

ľahúčko kráča po Zemi 

a slúži príkladom pre ľudí..."

"Denné Snenie-Nočné Bdenie

ako Ti to ide?

So strachom ťaživo s odvahou Ladne.

Alebo ste Vaše bloky nespotili

Potom-predtým...?

Vlaha Nebeská 

s ohnivým Slnkom sa pojí

a každý z Nás

keď len trochu chce

TO Láskou spojí.

Čistota Duše čestných úmyslov

k bdelému Sneniu speje

a Jasné Svetlo Poslania v Svete

v Tebe sa Rodí..."

"Život je tu v takom Čase

keď Nás riadi i poČasie.

Seba slabo ovládame

Dúhu o dážď nežiadame.

Necítime svoju Vlahu

tým strácame svoju Silu

veru-veru-nemilo Bohu.

Ale báť sa-To vládzeme.

Bohyňa DÚHA-prosíme Ťa,

nech sme v Lete ako Mloky

tie nemajú žiadne Bloky!

Žijú Sebou spolu s Vodou

sú stále mokré

a je im véľmi dobréé..."

Modrastá Luna
záhadne kráča po Zemi
a silno svieti do ľudí.
Zbavuje tieňov naše Srdce
vesmírnou Nehou čistí vrúcne.
Zobúdza a mení!
Božské iskry v Nás
kreše svetlom modrým
aby sme múdre Bytosti boli
milujúc Seba-ZEM
krásneho Sveta súce...

Voňavá Hora-červená tráva

Krásy kvetov-jahôdok fúra

na tom Laze prekrásnom.

Svieži vetrík fúka

mäkučký Mach chladí

radosť v Duši horí.

Slnko-Luna zľúbili sa

s Letom horúcim...

Príroda je Nová 

všetko v Nej Ožíva!

Ľudský druh sa mení

každý z Nás aj iné Javy cení.

Zložitým systémom už zvoní

nová Hra Pokoja sa tvorí.

Len si vybrať správne

To poriadne bolí!

No v Lone Prírody

sa každý Druh nájde

uskromní a zHojí...

Nech otvorí sa každá dlaň

bránilas päsťou svoju tvár.

Mier nech vládne Ukrajine

všetko znoví-zrodí a pokojne.

Každému však nech to sa deje 

čo vedome iným spôsobuje!

Nech všade vládne VEČNÁ JAR

A ÚSMEV ĽÚBI KAŽDÚ TVÁR

Ľahko ľudské Dieťa vysokou Lúkou kráčalo 

pár motýľov okatých stopu za ním uzatváralo.

Prepelička maličká radostne spievala

vo voňavej tráve Domček si stavala.

Už bodľačie ľudskej Mysle nepustí do čistej Duše.

Tiene ublíženia ani nôžky nezrania

pretaví ho - Bárs do pochopenia

a spokojné Sebou stúpa do osvietenia.

Lúčna tráva si nádherná

stále bujná-večne mladá.

Vejúco a prirodzene

vlasy Tvoje tak úžasné

vetrík češe v divej kráse

v zaľúbenom objatí...

Moja Duša šťastím ľahká

vznáša sa na Tvojom úpätí...