Obdobia naše Jasné

Koľko ročných období je na Svete

veľmi veľa sú v Tebe...

Dovoľ si tie štyri základné

ale každý Deň:

"Ránom Jarou rozkvitneš

pomiluješ čo stretneš :-)

Obed preleť silou blesku zažiar Slnkom

naplň telo ohňom letným na zásobu.

Podvečer však plody dňa i práce

prines domov-nasýtený skromne

mimovoľne v plnej pravde.

Noc je zima kde naberieš

v spánku sily nové-dobrým Snom

zobudíš sa mladým-bujným

ako medveď zjari

ďalším DŇOM..."

"Kiež vedieť by sme naozaj chceli

rozsvietiť Iskry svojej Živy!!!

Odložiť závoj neVedomý

do všemocnej Lásky SILY

sťa súčasť našej krásnej ZEMI.

Ako strom keď spieva vánku

a ten vonia tomu.

Kiež chutíme si SPOLU dobre

a strávime už tiene Klamu

a nielen cez dni koncoročné..."

Veľa kriku pre ničové ničko

ukázalo mi naše námestíčko.

Malá Zvonička dobrých želaní

TO Hej!

dva kone pekné-voz divný

z doby minulej

čert s Mikulášom-vystresovaní

Riadne Ver!

Ľudkovia čudní bez anjelov

túlajúci sa v tieňoch svojich

v zajatí potrieb pošetilých...

A KDE SA PODELO

TICHO LÁSKY VIANOČNEJ?

Nepokoj-strach ovládanie

koho čoho-mysle ľudí

vyvoláva úteky-slabých Duší

v celom svete-už veky.

A veď každé stvorenie

keď už sebou žije

utieka sa z matérie svojich obáv

že o všetko príde

do skromnosti Nádeje!

A keď svoj strach na MIER zmení

nebude mu treba smrti

postaví ju v ľahkosti

zoči voči čistej Duši

a zlo sa už vopred stratí

do večnosti Vesmíru!

Rodinu si nezarmúti.

Krajinu Si ochráni...

NAD TAJOVOM

"Ostré skalné Tvory

nad pôvabným Tajovom

to sú Brusy s dokonalým výhľadom.

Tak už vieme čo je tajom nad Kalváriou?

Čnejú bralá k Nebu - Silou žiarivou

a v modrom Jase

letíme  v Čase nad Sebou

nasýtení čarokrásnou Prírodou..."

Zlaté listy brezové

tvoria Čaro Jesene.

Každý lístok jagá sa

pri dotyku so Zemou

zacinká a zajasá

Krásou nevšednou.

Voňavé lístie smrečín

vánkom milované

poteší zmysly-pohladí Dušu

slnko v ňom vykreše

iskru akvamarínovú...

A keď ten Pôvab na pôdu sadne

Nálada Výživná

v ľuďoch zaVládne!

Veršík veselý Jesenný

Vyskočila Cicuša krásna

pri chodníčku v tráve

kde Svetluša vykračuje

do Majera práve.

Víťazne vznáša sa

Cicuša od Banoša,

bo v papuli má hraboša!

A biele hubíky zdobiace lúku

smejú sa tomu do popuku

Mimovoľnosť Podvedomia

podvedome-mimovoľne

To je ONO už aspoň

vieme že nevieme..

Frčíme už dlho vývojom

mimovoľným 

A predsa sme Svitaním

v neúplnom zatmení...

Prekonávame staré maniere

už sme mimo ale voľne

spoločnosti

Klamu-strachu zlovoľnej.

Vzdávame sa závislosti  

na Hre tvrdej matérie

zbavujeme sa kontroly!

Noríme sa do Horúcej SILY

vnútorne už nie sme zatmení!!

Vraciame sa do Seba 

spôsobom mimovoľným

v spoločnom VZDYCHU

s Matkou ZEMOU.

Kde sme vlastne doTeraz boli?

a kde nás ešte SRDCE bolí??

Všetko sa zHojí horúcou Láskou

V nekonečnom SPLNE

Vesmírnych Svitaní...

"Čože to na lúke čo sa to ligoce?

Bieloskvúci bocian na zelenej tráve

krásy nevídanej 

v zlatých slnka lúčoch

celý sa trbliece...

Z Pokoja Vesmíru

a z Nehy Ticha stvorený

požíva skromné dary prírody.

Po veciach netúži

zážitky nepotrebuje,

no  svojím Pôvabom

mocne a prítomne

Matku Zem MILUJE. 

Tak v plnom Vedomí 

ľahúčko kráča po Zemi 

a slúži príkladom pre ľudí..."

"Denné Snenie-Nočné Bdenie

ako Ti to ide?

So strachom ťaživo s odvahou Ladne.

Alebo ste Vaše bloky nespotili

Potom-predtým...?

Vlaha Nebeská 

s ohnivým Slnkom sa pojí

a každý z Nás

keď len trochu chce

TO Láskou spojí.

Čistota Duše čestných úmyslov

k bdelému Sneniu speje

a Jasné Svetlo Poslania v Svete

v Tebe sa Rodí..."