"Vesmírny kameň z Neba
bielokrásny ako treba
spadol na Dobrý Vrch do pavučín Lásky
na pomoc i počesť
tej jogovej chásky.
Jedlička odiata v sviežohmlistom šate
aká to nádhera na tom Božom Svete.
Pavúkom poklona za tú prácu živú
mačičke za hravosť a
puntíkovi za prítulnosť hrejivú.
Ach či je prekrásne
s prírodou v Duši žiť a
všetko s úctou v Nehe Ticha
ľúbivo pochopiť..."

Základy
Už je všetko na riade - hlavice sú v zemičke.

FundAMENd už pevne stojí na tej našej roličke.

Zelinka si oddýchla útroby už má prázdne má.
ČaraDaj 9-SIL
klietku mocnú vyrobil.

Kamaráti zvierací pridružia sa k ohňu večerom,
starý otec kluše nebom spokojne

na Pejkovi na bielom pri mamičke Hviezdičke
a Duše nám tajú BLAHOM na tej našej Roličke.

Duch papradia-strážca hory
Tvoj svet moje srdce hojí,
ďakujem za objatie,
prosím veď ma do pokory.
Len na pár chvíľ vnímala som
čaro svetla teplej kryštalickej krásy
vlnu sily Citu danej kozmom,
čo sa zmerať nedá asi...
A poznanie zalialo ma:
"Veď to nejde iba z lesa Neba
žiari to predsa i z Teba"
Tak veselo sa korím Hore
ovládam už smelšie
svoje tiene
i briezky sa tomu klonia
nie je to klam.
Vyliezam z kukly nevedomia
a letím do Seba
i HORE ku HVIEZDAM+++

Na Vrchu na hore
stále Buďme HORE,
na tele i Duchu v radosti návale.
Z mesta šialeného utekáme,
čo drží nám Duše v tom boľavom stave.
I tá hôrka tmavá veru je zelenšia
zbavená odpadu má zdravú NáLADU.
Vrchár i pes obozretne hrdú Dušu majú

Ozdravia príbytky ľudí.

 

Plánočka v poli žila-nežila
suché konáre bez lásky k Sebe
k Zemi klopila.
Svetluška vznáša sa letom po lúke
pritúli pobozká - pohľadom okúpe.
A tu Div Boží-veru Hej
z Plánočky Jablonka sa stala
a v poli krásne zarodila
množstvom plodov-tak je Ver
sladkotrpkej chuti liečivej.

Vnem s prepeličkou - bosým letkom do Majera.

"Podpdk podpdk" jarabička poľná

Hláste sa smelo vývojachtiví-Svetluška pre Vás je v prítomnej chvíli 

a každému kúsok chleba.

Šípková ružička kvitne z jara
zdobí všetky stráne ako z Raja.
Ružovobiele kvietky  voňavé
klonia sa k mamičke Zemi podajne.
Vetríček mocný hladí im hlávky pôvabné.
Vtáčkovia-svrčky vibrujú spolu lahodne.
Tá Neha Prírody za srdce chytá nás.
Duša spieva a slzou šťastia
svieti nám v očiach  JAS,
že smieme žiť v tej kráse KRÁS.

Život je nádherný

Všetko v Ňom milujem

a Jeho svetlo zaleje môj dom

keď ráno svitne za oknom.

Moje telo sa prebudí-pomyslí-pocíti

začnem ho chovať -učiť  ž ivotu

pestovať Nehu ku Svetu

prelestne v Láske objatí...

BOH a  ŽIVOT Jedno je

SME Jeho DETI-Teraz-TU!

Už to viem - je vo Mne, veď

nehľadám už v Sebe svätca

život je závan hojivej vďačnosti

príjímam ho vrúcne do Srdca.

V mojom Tele je Blaho večnosti

a v mojom srdci krása DOBRA

všetkých spanilých Bytostí...