Nachová LUNA
Jemná hmla Dolín s mrazom Vrchov sa ľúbi
ružové Zore so Svitom Noci sa snúbi.
Slniečko sotva sa schová
zjaví sa na Nebi Luna nachová
zelenomodrá-mäkko machová
rezavo chladná-rázne čistivá.
Skvie sa nádherne na Nebi
čarovný prelud vo sne prichodí...
Bytosti Zeme príťažlivou Silou vábi
ich zmysly prebudí a zladí.
Prílivom Lásky Ducha Vesmíru
všemocnú Dušu Zeme zachová,
Prírodu zvláčni-vyživí-vychová!
Prízračná LUNA nás všetkých
nevšednou Krásou NACHOVÁ.

Jazierko v Hore Borovej buble a víri
dobre sa pri ňom dýcha je plné síry.
Pokojne žije zo stredu Zeme
v objatí liečivej Prírody.
I drobná ženička dobroty plná
s očami jasne modrými
v studni Duše čistej múdrymi
sem rada chodí.
Námestie Zvolena
Rama-rámo-Krišna-háro
tancom i spevom speknelo
zvonkami bubnov zahralo.
A priamo do srdca mestského
Stret Sily Krás vrelo prijalo
ľúbivo veselej Duchovnej...

tak žime spokojne a v Radosti..."

"Kto to je-tá pani Ali Tí.
oči nežné pohľad ostrý,
hlása Pravdu všeĽúbosti
odetá do Darov z Lásky...
Silu Zdravia v ľuďoch budí
za pomoci cvikov Jogy."

"To TICHO ľúbezné

Nočné Motýle
Je zvlášť milo dokonalé pozorovať

než vzdali by sa Spojitosti vzácnej !

Na tom našom HRBE
keď sa tmolí jogínov hŕba
nastáva celkom slušná Trma-Vrma.
City zmyslami sa kŕmia,
krivdy dolu Dušou hrmia.
Porovnávanie nezná mieru,
kryje pravého Znania medzeru,
no Duchom Jogy veľký
SKOK k DOBRU
nastal v Nás všetkých
na MôJ VERU...

Sliač šumný

Všeličo zanikne no Dobré pretrvá!

Svitalo krásne v rozPuku Leta,
vlčica s malými prebehla
 po Vrchoch pôvabných.
Sivobiela Seba Statná
ľahúčko sa niesla
a malé vĺčatá za ňou cupkali
čierne s bielym...
Chrústy v tráve láskou bzučali.
Tak spanilý Obrázok,
že i Slnko kuklo za brehom
a svitol zas nový deň
tam kde je moja Rodná ZEM.