Tichá horská Planina

krásou Prírody Duše spojila

i panna Mária 
v okne domu sa zjavila.

Sloboda ženstva

náterom pravdy obnovená

diera do ega mužstva

tvrdou prácou spečatená.

Vedomie Pôdy ľudstvo spojí

keď hviezdy v Dreve

svitnú v Nebi...

Veselý gazda na koni

ležmo dolu bruchom

do svojho domu prichodí

v sprievode syna a psíkov.

A ČLOVEK ČLOVEKA

ÚSMEVOM RÝDZIM 
PRÍJME A POZDRAVÍ!

NÔCKA

SLNIEČKO UŽ RÁNO VSTALO

DOBREJ NÔCKE PUSU DALO

ŽIVOT DŇOM NEZAČNE

NOCOU NEKONČÍ...

RASTIE V NEKONEČNE

ČOS ZASIAL - TO VZKLÍČI!

SPOKOJNÁ DOBRÁ NÁLADA

SKUTOČNÉ BDELÉ  SNENIE 

SMELO TVORIVÉHO,

TO JE PRAVÁ NÁPLŇ ŽITIA

ČLOVEKÁ KAŽDÉHO...

"Májikov 5 brezových

v Zemi zasadených

na Deň svätej Práce

sledovali pekné oči

suseda Bielej Cice.

Čaro Svetla Svoje

spojilo Štastie pevne

pri čerešienkach voňavých.

Dve mocné Lane 

skokom tanečným leteli

jarnou Lúkou do zelenej Hory.

A tam zostali ticho stáť

v objatí Matky Prírody.

Veselý Oheň spieval 

o všeLáske ľudí,

ktorá k pôvabu Žitia

i starú Maringotku prebudí!"

Pláneta ZEM-naša mama

ďakujeme na sto krát,

žes Nás mala-máš i budeš mať...

Ľúbime Ťa

a chránime v Tebe Seba

V preveľkej Úcte 

Božskom objatí

Tvoje DETI

"Dúhový Vodopád hučí v sile jarnej

tiesňavou čarovnou

vodičky divokej zvukmi prírodnými.

Prekrásne Záružlie na brehu zlatožiari

Trávička zelená

Kvietočky farebné živí i chráni.

Vetríček hravý suchým lístím víri

sťa Motýle letia v tej čudesnej chvíli

a pekne sadajú-dolu Vodou plávu.

Modrasté Skaly s úsmevom hlavy sklonili

a Tisy vysoké Nebo zo Zemou spojili..."

SLNKO   naše si úžasné  

Tvoja ŽIVA zlatoBlahá

zalieva Nás mocne zrána 

božským Dychom poVznesenia.

Fialôčky voňavé sedia milo na tráve.

A keď stromy Tvoje Lúče zočia

hneď sa radostne rozpučia

do nespočetných Krás a 

našim vzDuchom svitne ten nebeský JAS!

Bociani v kŕdľoch pôvabných

prileteli opäť preMilené.

Všetko spieva v teple Jari

 z dlhej Zimy prebudené.

Ďakujeme SLNKO krásne,

že nám hreješ Duše Naše

v tom žiarivom NaLadení...

Zlato Slnečnej náLADY vytvára!

V Hájenke-Jelenská za St.Horami
hýrilo sa koncom týždňa štvoro osobami.
A hájili sme slušne Jar do Hory
i hojili Seba rýdzo statočne
v tých našich Slovenských SvätoHájoch
SKUTOČNE

Tri krásne Labute

na brehu rieky sedia pôvabne

kŕdeľ čajok belostných

lieta ponad Hron nádherne.

Čakajú tíško-spôsobne

na prvú trávičku-lístok zelený 

v jarných vôňach Zeme.

Zobnú ho milo-pokojne

a  vzlietnu s vďakou

ľahúčke-čarovné...